Prísudok

Vyjadruje dej, činnosť alebo stav.

Označujeme ho číslom 1.

Pýtame sa naň pomocnými otázkami Čo robí? Čo sa deje?

Existujú dva typy:

• slovesný – Po chodbe sa šíril zápach.
• neslovesný (menný, slovesno-menný) – Na chodbe bol zápach.

Prísudok môže byť vyjadrený:

• určitým tvarom plnovýznamového slovesa: Marek rád fotografuje. Dievčatá sa rozprávajú.
• určitým tvarom neplnovýznamového slovesa + neurčitkom plnovýznamového slovesa: Andrea tam nesmie chýbať. Kolega chce ísť na dovolenku k moru.
• určitým tvarom neplnovýznamového slovesa byť + podstatným menom: Som študentka. Angelina Jolie je matkou šiestich detí.
• určitým tvarom neplnovýznamového slovesa byť + prídavným menom: Peniaze nie sú najdôležitejšie. Moje auto je pokazené.
• určitým tvarom neplnovýznamového slovesa byť + zámenom: Tá kniha je moja. Dom na Agátovej ulici bude čoskoro náš.
• určitým tvarom neplnovýznamového slovesa byť + číslovkou: Naše basketbalistky boli tretie. Otec bol prvý na kopci.
• citoslovcom: Žabka čľup do vody. Auto tresk do stromu.

Podmet

Vyjadruje nositeľa činnosti, aktéra deja.

Označujeme ho číslom 2.

Pýtame sa naň pádovou otázkou Kto? Čo?

Podmet môže byť:

• vyjadrený – Mama varí.
• nevyjadrený – (ona) Varí.

Podmet môže byť vyjadrený:

• podstatným menom v nominatíve: Priatelia prišli na oslavu. Učiteľka začala vysvetľovať novú látku.
• zámenom v nominatíve: Všetci sa dobre zabávali. To je výborný nápad!
• spodstatneným prídavným menom v nominatíve: Cestujúci je povinný mať pri sebe cestovný lístok. Sýty hladnému neverí.
• číslovkou: Piati sú v presile. Jedna zostala stáť.

Vetný základ

Vetný základ je hlavným vetným členom v jednočlennej vete. Môže byť vyjadrený akýmkoľvek slovným druhom.

Vetný základ môže byť:

• slovesný – vyjadrený určitým slovesným tvarom: Sneží. Prší. Nechce sa mu.
  
• neslovesný (menný) – vyjadrený neurčitkom slovesa, príčastím alebo ostatnými slovnými druhmi: Potraviny. Hurá! Zákaz fajčiť!